Veľká Morava

Veľká Morava nazývaná aj ako Veľkomoravská alebo Svätoplukova ríša bola západoslovanským štátom, ktorého vznik sa datuje od roku 833, teda obsadením Nitrianskeho kniežactva Mojmírom až po rok 906 útokmi maďarských kmeňov na naše územie. Nachádzala sa na území dnešného Slovenska a Moravy a susedila s Maďarskom. Bol to prvý slovanský štát.

Obyvatelia:

Na území Veľkej Moravy žili obyvatelia nazývaní Slovieni alebo Sloveni boli to obyvatelia zo Slovenska a Moravy. Používali slovienčinu , bol to staroslovenský jazyk z ktorého po čase vyvodili slovanské a moravské nárečia. Latinské a franské pramene označujú Slovienov obyvateľov ako „Sclavi“ , „Winidi“ alebo geograficky ako „moravskí Slovania“ alebo „Moravania“. Slovanské pramene označujú obyvateľov Veľkej Moravy ako „slověne“. Výraz „slověne“ v tom čase znamenal jednoducho „Slovania“ a používal sa aj pre Slovanov v dnešnom Maďarsku, Slovinsku a Slavónsku. Výnimočne sa v slovanských textoch uvádza aj názov obyvateľstva „moravské ľudy“. Niektorí dnešní autori sa tiež domnievajú, že Moravania bol hlavne názov úzkej vládnucej vojenskej triedy na Veľkej Morave, kým „slověne“ bol názov ostatného obyvateľstva. Iní zas tvrdia, že je pravdepodobné, že už vtedy sa obyvatelia západnej časti jadra Veľkej Moravy nazývali skôr Moravania, kým obyvatelia východnej časti skôr „slověne“ (čiže niečo ako budúci Slováci). Z výrazu „slověne“ každopádne neskôr vznikol jednak názov dnešných Slovákov „Slovák“ a jednak názov dnešných Slovincov \“Slovenci\“ . Dnes prevládajúca interpretácia trochu nejasného latinského textu nazývaného Bavorský geograf zas umožňuje asi k roku 843 tvrdiť, že obyvatelia západnej časti sa nazývali „Marharii“ a obyvatelia východnej časti „Merehanos“ (čiže ide o niečo ako Moravania ).

Mestá:

Hlavné mesto sa volalo Morava (lat. Moravia). Jeho poloha je neznáma, ale pomocou bohatých archeologických nálezov sa predpokladá, že išlo o dnešné Mikulčice v Juhomoravskom kraji pri hranici so Slovenskom. Písomne doloženými mestami Veľkej Moravy sú aj hradiská Nitra (828), Devín(864), Užhorod(903,Ukrajina), Bratislava (907). Najdôležitejšími hradiskami Veľkej Moravy boli aj Staré Město (Velehrad), Pohansko (u Břeclavi), Brno-Líšeň, Olomouc (tieto boli na Morave). Na Slovensku sa nachádzali Trenčín, Pobedim, Ducové , Brekov, Zemplín, Divinka, Mužľa, Starý Tekov, Zvolen-Môtová, Detva-Kalamárka, Čingov, Dreveník, Šarišské Sokolovce, Spišské Tomášovce, Kusín, Vyšehrad (na Slovensku), Hronský Beňadik, Bojná-Valy, Nitrianska Blatnica, Skalka nad Váhom, Hrádok. V dnešnom Maďarsku to boli Ostrihom, Feldebro.

Vznik a zánik VM:

Veľká Morava vznikla za vlády kniežaťa Mojmíra I. (833-846), ktorý dobyl Nitrianske kniežatstvo, tak že vyhnal nitrianskeho kniežaťa Pribinu a spojil obe kniežatstvá. Veľkú Moravu nazval byzantský biskup PORFIROGENETOS. Nitrianske kniežatstvo sa stalo lénnym kniežatstvom, v ktorom vládli nástupcovia na trón vládnuceho rodu Mojmírovcov. Po Mojmírovej smrti sa stal veľkomoravským kniežaťom jeho synovec Rastislav (846-870).Bol dosadený franským kráľom Ľudovítom Nemcom. Ľudovít Nemec využil vnútorné nepokoje a dosadil na trón Rastislava. Keďže Mojmír bol na strane východofranského kráľa, to isté sa očakávalo aj od Rastislava. Rastislav zbavil Ľudovítovho vplyvu, podporoval Ľudovítových nepriateľov vo východofranskej politike a vykázal bavorských kňazov z Veľkej Moravy. Keďže si uvedomoval úlohu franských kňazov, požiadal v roku 861 pápeža Mikuláša I. o vyslanie vierozvestov, ktorí by šírili kresťanstvo v reči ľudu zrozumiteľnej. Pápež ho však neuspokojil, a preto v roku 862 požiadal o pomoc byzantského cisára Michala III.
Ten jeho žiadosti vyhovel a poslal na VM solúnskych bratov Konštantína a Metoda. Títo dvaja cestou na VM zostavili slovanské písmo- hlaholiku, k nám prišli v 863. Do staroslovienčiny postupne preložili liturgické knihy, pri kniežacom dvore založili školu, v ktorej začali vzdelávať Slovanov. Používanie staroslovienčiny pri náboženských obradoch využili franskí kňazi na očiernenie Konštantína a Metoda pred pápežom, pretože Cirkev v tomto období uznávala iba tri liturgické jazyky – latinčina, gréčtina, hebrejčina. V roku 867 preto odišli do Ríma, aby tu obhajovali svoje liturgické knihy a svoju činnosť. Pápež Hadrián II. schválil staroslovienčinu ako liturgický jazyk. V tomto čase však Konštantín ochorel a rozhodol sa ostať v Ríme. Tu vstúpil do kláštora pri chráme Sv. Klementa, kde je aj pochovaný, prijal rehoľné meno Cyrila o krátky čas – 14.2. 869 zomrel. Metod sa na spiatočnej ceste zastavil v Panónii u Koceľa a tam vykonával svoje poslanie. Koceľ však poslal Metoda späť do Ríma so žiadosťou o udelenie cirkevnej hodnosti, ktorá by Metodovi umožňovala vysväcovať kňazov. Pápež jeho žiadosť vyhovel a Metod sa stal arcibiskupom. Na ceste z Ríma však Metoda zajali franskí biskupi, ktorí proti nemu intrigovali a neuznávali ho. Metod sa na VM vrátil až v roku  874 na zásah pápeža Jána VIII., ktorý potvrdil Metoda v úrade a jeho väzniteľov pokarhal. Po Metodovej smrti(885) sa Wiching ,ktorý bol vysvätený pápežom pre nitriansku cirkev  postaral o zakázanie staroslovienskej liturgie. Ostatné vedúce osobnosti Veľkomoravskej staroslovienskej školy odišli do Bulharska alebo Chorvátska.Od roku 869 však už na VM nevládol Rastislav, lebo bol zosadený Frankmi a Svätoplukom (871 – 894) . Rastislav bol vydaný Karolomanovi, franskému kráľovi, ktorý ho dal oslepiť a zabiť. Na VM vypuklo povstanie proti franskej nadvláde na čele so Slavomírom, ktoré mal Svätopluk, postavený na čele franských vojsk potláčať. Svätopluk však Frankov zradil a prešiel na stranu VM. Podarilo sa mu vyhnať Frankov a v roku 871 sa ujal vlády. Roku 874 uzavreli vyslanci Svätopluka s Ľudovítom Nemcom Forchheimský mier. Odvtedy začal Svätopluk k Veľkej Morave pripájať rozsiahle územia. Za jeho vlády dosiahla Morava svoj najväčší rozsah. Roku 880 došlo k prvému pokusu rozdeliť ríšu na diecézy. Jediné známe biskupstvo vzniklo v Nitre. Asi o rok neskôr bol v Nitre založený prvý kláštor dnešného Slovenska. Roku 882 vpochodoval Svätopluk ako spojenec Karla III. do Východnej Marky a vyhnal odtiaľ grófov Viliama a Engelšalka. Títo utiekli k ich spojencovi Arnulfovi Korutánskemu, ktorý žil v Panónií. On potom presvedčil Bulharsko, aby si získalo späť územia, ktoré v dnešnom východnom Maďarsku dobyl Svätopluk. Svätopluk však Bulharov porazil a v rokoch 883 a 884 pripojil k Veľkej Morave Panóniu. Roku 885 potom Svätopluk uzavrel aj mier s Arnulfom Korutánskym. Roku 888 zomrel Bořivoj I., knieža Čiech, a Svätopluk sa stal aj panovníkom Čiech v mene neplnoletých Bořivojových synov. Svätopluk nato pripojil k svojej ríši aj Lužice. V júli 892 vznikol nový veľký konflikt, pri ktorom Arnulf poslal proti Svätoplukovi bavorské, franské a švábske vojská. Keď sa ukázalo, že tieto vojská nestačia, najal si Arnulf aj staromaďarské vojská. Napriek tomu však Veľká Morava všetky tieto vojská porazila. Konflikty s Arnulfom znova vypukli v rokoch 892 a 893. Roku 894 zomrel Svätopluk, najväčší kráľ Veľkej Moravy. S ním sa skončilo aj vrcholné obdobie jeho ríše. Východní Frankovia boli radi, že sa zbavili svojho najväčšieho protivníka. Svätopluk ešte na smrteľnej posteli vyzýval Veľkomoravanov, aby s Nemcami neboli v mieri, ale ďalej proti nim bojovali. Jeho syn Mojmír II. sa stal novým kráľom, jeho druhý syn Svätopluk II. dostal do léna Nitrianske kniežatstvo a jeho tretí syn  Predslav a ktorý dostal léna oblasť Bratislavy. O rok neskôr vypukol medzi bratmi spor, ktorý následne oslabil celú Veľkú Moravu. Svätopluk II. sa pravdepodobne stal nitrianskym kniežaťom a bol podriadený bratovi Mojmírovi II., ktorý bol panovníkom Veľkej Moravy. Veľkomoravská ríša sa rozpadla okolo roku 907.Presný dátum rozpadu Veľkej Moravy nepoznáme, ale vieme, že roku 907 keď sa pri Bratislave odohrala bitka medzi Maďarmi a Moravanmi Veľká Morava už neexistovala.