Hlohovec

Mesto Hlohovec leží v západnej časti Karpatskej kotliny na dolnom toku najdlhšej slovenskej rieky Váh, pod južnými výbežkami pohoria Považský Inovec a v západnej okrajovej časti Nitrianskej pahorkatiny. Mesto je zložené zo štyroch pôvodných sídelných útvarov, ktoré postupne splynuli v jeden celok. Mestečká Starý a Nový Hlohovec sa administratívne spojili koncom 17. storočia, obec Sv. Peter bola pričlenená k Hlohovcu v roku 1953 a obec Šulekovo sa stala miestnou časťou Hlohovca v roku 1980. Výhodná poloha mesta pri rieke nad širokým vážskym údolím s prirodzenou terénnou zníženinou v smere na Nitru predznamenali aj vývoj osídlenia siahajúci do praveku.

Najstaršie osídlenie doložené mamutími klami a kamennými nástrojmi pravekých ľudí pochádza zo staršej doby kamennej (12 000 rokov pred Kristom), v období mladšej a neskorej doby kamennej (5 000 – 3 500 rokov pred Kristom) sa na území dnešného Hlohovca rozkladali až tri osady, z ktorých sa zachovali pôdorysy príbytkov, kostrové hroby, keramika, kamenné a kostené nástroje, tiež však zlomky venuší – keramických ženských plastík. Osady tu vznikali aj v nasledujúcej dobe bronzovej a v staršej dobe železnej. Okolo rokov 250 – 200 pred Kristom si založili na tomto území svoju osadu Kelti a po zlome letopočtov aj príslušníci germánskeho kmeňa Kvádov. Významný zlom v dejinách Hlohovca nastal po príchode Slovanov okolo roku 500. Najskôr len osada na starej obchodnej ceste a neskôr veľké slovanské hradisko vznikli na vysokom svahu tesne nad riekou Váh. V tomto období sa objavuje aj najstaršie pomenovanie Hlohovca – Galgocy a neskôr v 1113 – tom roku písomne uvádzaný názov Golguz. Prvá zmienka v Zoborskej listine spomína na území Hlohovca rovnomenný hrad.

Pôvod názvu mesta nie je úplne istý, najskôr je však odvodený od rastliny hlohu, (maďarsky – galagonya, odtiaľ pomenovanie Galgócz) ktorý sa v podobe kríkov a divo rastúcich stromov dodnes nachádza na južných a severných svahoch mesta. Hrad Hlohovec patrí k jedným z najstarších hradov na území Slovenska, postavili ho na strategickom bode nad starým riečnym brodom, ako kráľovský hrad bol v 12. – 13. storočí sídlom komitátu. V 13. storočí osadu pod hradom dosídlili kolonisti. V roku 1275 daroval uhorský kráľ Ladislav IV. „ zem kráľovských hostí“ – hrad i osadu Hlohovec vplyvnému zemepánovi Abovi. V nasledujúcich storočiach sa vystriedali ako majitelia hlohovského panstva rodiny Ujlaky, Thurzo, Forgáč, Páni z Mitrovíc a naposledy rodina Erdődy. V 14. storočí dochádza k administratívnemu rozdeleniu osady Hlohovec na Starý a Nový.

Osada Nový Hlohovec – zem kráľovských hostí bola v roku 1362 uhorským kráľom Ľudovítom I. z Anjou obdarovaná trhovými výsadami a privilégiami mestečka. V roku 1400, pod vplyvom pôsobenia nemeckých kolonistov, ktorí prišli do Hlohovca v druhej kolonizačnej vlne v 14.storočí, po prvýkrát sa objavuje nemecky názov Freistadt (ľudovo Frašták). Význam Hlohovca v 14. storočí mimoriadne pozdvihol zemepán a palatín Mikuláš Kont. Dal prebudovať hlohovský hrad, cez rieku Váh postaviť nový most a pri Váhu vedľa cesty do Hlohovca vybudoval špitál (domus hospitalis) s kaplnkou Sv. Ducha. V 14. storočí vybudovali kolonisti v Novom Hlohovci ležiacom severne od osady Starý Hlohovec, pravidelné štvoruholníkové námestie s farským kostolom Sv. Michala Archanjela.

Námestie sa stalo pre kupcov z celého Uhorska centrom trhov, ktoré sa začínali na Michala a trvali dva týždne. V 15. storočí sa Hlohovec dostal do víru husitských a bratríckych vojen, ale aj napriek tomu sa jeho hospodársky rast nezastavil. V roku 1465 vydal miestny zemepán Mikuláš z Iloku (Ujlaky) zakladaciu listinu pre františkánsky kláštor, ktorý vybudovali za severnou bránou mestečka Hlohovec na mieste staršieho kláštora. V rokoch 1555 – 1565 viackrát ohrozovali Hlohovec turecké jazdecké oddiely. V období renesancie sa mesto stalo centrom vzdelanosti vedenej evanjelickým kazateľmi za výdatnej podpory zemepanskej rodiny Thurzo. V roku 1584 založil Valentín Manckovič v tunajšom kláštore prvú kníh tlačiareň, z ktorej vyšli najstaršie tlačené knihy na Slovensku.

V Hlohovci bolo v 16. storočí založené evanjelické trojjazyčné gymnázium predstavujúce na svoju dobu jeden z najvýznamnejších kultúrnych ústavov na Slovensku. Pôsobili v ňom významné osobnosti ako napríklad kazatelia Ján Pruno – Fraštacký či Peter Bornemisza. Po dobytí hlohovského hradu Turkami v roku 1663 bola škola vypálená a v roku 1681 zanikla. Hrad i mestečko Hlohovec sa stal v rokoch 1663 – 1683 najsevernejšou tureckou pohraničnou pevnosťou. Turci ho opustili až po prehratej bitke pri Viedni v roku 1683. Váh sa stal v čase tureckej okupácie hraničnou riekou, cisár Leopold I. dal preto oproti hlohovskému hradu za Váhom postaviť v rokoch 1665 – 1669 novú cisársku pevnosť – Leopoldov.

Po pominutí tureckého nebezpečenstva a po skončení stavovských povstaní odkúpil v roku 1720 hlohovské panstvo gróf Juraj Erdődy. Jeho potomkovia zveľaďovali panstvo, najmä však kancelár Jozef Erdődy. Ten dal v rokoch 1790 – 1800 prebudovať hlohovský hrad na prepychový kaštieľ zodpovedajúci dobe a vkusu viedenského cisárskeho dvora. V roku 1802 pri príležitosti návštevy cisára Františka II. dal v areáli zámockého parku postaviť empírové divadlo, v súčasnosti najstaršie stojace divadlo na Slovensku. Počas revolúcie v roku 1848 boli v Hlohovci súdení a popravení dvaja velitelia slovenského dobrovoľníckeho zboru, Karol Holuby a Viliam Šulek. Na mieste ich popravy v obci Beregseg bol v roku 1928 odhalený pamätník a v roku 1948 bola obec premenovaná na Šulekovo. V roku 1872 v rámci reorganizácie Nitrianskej župy sa Hlohovec stal jedným z dvanástich slúžnovských okresov so sídlom okresného súdu. V roku 1882 otvorili za prispenia vtedajšieho školského inšpektora Gustáva Libertényho sídliaceho v Hlohovci v meste prvú meštiansku školu v Nitrianskej župe.

Mesto sa významne začalo hospodársky vzmáhať po vybudovaní železničnej trate Leopoldov – Nitra v roku 1898. Z dovtedy agrárneho mestečka presláveného najmä vinohradníctvom sa stáva priemyselné mesto. Najstarší bankový dom – Fraštacká sporiteľna bol založený v roku 1872. V roku 1909 spustila prevádzku hlohovská elektráreň a v roku 1912 bola na mieste dnešnej ZENTIVY založená Zweigova vozová a nábytková továreň. Neodmysliteľnou súčasťou mestečka boli plávajúce mlyny na rieke Váh.

Po skončení 2. svetovej vojny po roku 1945 sa zmenila architektonická tvár mesta. Časť starého Hlohovca bola asanovaná a nahradená sídliskovou zástavbou, v roku 1964 bol cez rieku Váh vybudovaný nový cestný most. V 60 – tych rokoch 20. storočia získalo mesto neoficiálny titul Hlohovec – mesto ruží. Po reorganizácii a zániku okresu v roku 1969 sa v roku 1996 Hlohovec stal znovu okresným mestom. Najcennejšími prírodnými celkami sú tu zámocký platanový park a francúzske terasy pod kaštieľom, v severnej časti mesta na južnom výbežku Považského Inovca sa nachádza, v roku 1974 vyhlásená chránená prírodná rezervácia Sedliská (miestne Soroš) s poniklecovou lúčkou. Miesto poskytuje pekný výhľad na Hlohovec a údolie Váhu, podobne ako aj vyhliadka Šanec v smere na Bojničky, ležiaca v nadmorskej výške 343 metrov n. m. a prevyšujúca údolnú nivu Váhu o viac ako 200 metrov.

Významné medzníky v dejinách HLOHOVCA

12 000 rokov pred Kr. – Najstaršie stopy osídlenia pravekými lovcami v chotárnej časti Diele vo východnej časti Hlohovca
5 000 – 3 500 rokov pred Kr. – Enkláva viacerých osád v mladšej a neskorej dobe kamennej v častiach Diele, Panská Niva, v Svätopeterskej ulici a v priestore Námestia sv. Michala. Najstarší výtvarný prejav pravekých ľudí z územia mesta – ženské idoly, „venuše“ vypálené z hliny.
1 800 rokov pred Kr. – prvé bronzové pracovné nástroje a šperky zo sídliskových nálezov z doby bronzovej z Hlohovca
750 – 450 rokov pred Kr. – najstaršie železné predmety z halštatských hrobov z ulice Československej armády a zo Šulekova – z chotárnej časti Pri včelíne
250 – 200 rokov pred Kr. – Keltské sídlisko v priestore Podzámskej a Michalskej ulice a v časti Diele. Najstaršie výrobky zo skla z územia mesta.
0 prelom letopočtov – Germánske osada v časti Panská Niva.
Prelom 2. – 3. storočia – Bronzová soška Jupitera Dolichena tauzovaná striebrom a meďou z mladšej doby rímskej, objavená v Komenského ul.
5. storočie – Keramický krčiažtek z obdobia sťahovania národov, objavený v porušenom hrobe v ul. T. Vansovej v časti Peter.
Po roku 500 – Zárodky prvého slovanského osídlenia
800 – 1 000 – Slovanské hradisko od ulice Závalie až po úpätie zámockého návršia, slovanské a veľkomoravské osady v priestore Nám. Sv. Michala a v časti Panská Niva. Veľkomoravské pohrebisko na námestí sv. Michala.
870 – 880 – Fuldské anály uvádzajú dobytie hradu Hlohovec Bavormi a k roku 884 jeho dobytie Svätoplukom.
907 – Anonymova kronika spomína dobytie hradu Hlohovec Starými Maďarmi
913 – 944 – Staromaďarský jazdecký hrob z priestoru valu slovanského hradiska. Honosné nálezy z hrobu prezrádzajú, že išlo o jazdca významnej spoločenskej elity Starých Maďarov na úrovni rodinných príslušníkov kmeňového náčelníka. Zahynul pravdepodobne v boji pri dobývaní hradiska.
1113 – Prvá autentická a hodnoverná písomná zmienka v zoborskej listine o hrade Hlohovec – Golguz
12. – 13. storočie – Hrad Hlohovec sídlom komitátu
1211 – Prvá hodnoverná písomná zmienka o obci Šulekovo (Beruczegu) v opise hraníc kaločského arcibiskupa Bertolda pre uhorského kráľa Ondreja II. Staršia zmienka o obci pochádzajúca z roku 1138 je falzum.
1241 – Najstaršia písomná zmienka o kostole sv. Petra, pravdepodobného predchodcu dnešného farského kostola sv. Michala.
1242 – Tatárske plienenie v okolí hradu, zničenie podhradskej osady
Po roku 1250 – Dosídľovanie spustošeného územia kolonistami
1275 – Uhorský kráľ Ladislav IV. daroval „ zem kráľovských hostí“ hrad i osadu Hlohovec vplyvnému zemepánovi Abovi.
1294 – 1297 – Abrahám Ruffus ako vlastník časti hlohovského panstva
1301 – Dobitie Hlohovca Matúšom Čákom
1349 – Uhorský kráľ Ľudovít I. z Anjou daroval Hlohovec Mikulášovi Kontovi a jeho bratom Leukušovia a Bartolomejovi
1353 – Kráľom povolené vyberanie mýta na novopostavenom moste cez rieku Váh v Hlohovci
1362 – Udelenie mestských privilégií pre Nový Hlohovec
1369 – Prvá písomná zmienka o obci sv. Peter (Villa Sancti Petri)
1387 – 1408 – Výpravy Stibora zo Stiboríc na hlohovské panstvo Ladislava z Iloku (Ujlakyho)
1430 – Husitské výpravy v okolí Hlohovca
1446 – Ján Jiskra z Brandýsa dobyl Hlohovec
1465 – Začiatok výstavby františkánaskeho kláštora na severnom okraji mestečka. Počiatky účinkovania Františkánov datované k roku 1492
1496 – Mestské privilégiá pre starý Hlohovec
1525 – Panstvo Hlohovec získava Alexej Thurzo
1530 – Pustošivý vpád Turkov
1555 – 1565 – pustošivé nájazdy Turkov do oblasti Hlohovca
Okolo roku 1570 – Pod vplyvom reformácie prechádzajú zemepáni Hlohovca na evanjelickú vieru
1576 – Vypálenie františkánskeho kláštora
1581 – Prvá kníhtlačiareň Valentína Manckoviča v Hlohovci
1639 – Hlohovské panstvo kupuje Adam Forgáč
1663 – Dobytie Hlohovca Turkami. Hrad Hlohovec sa na dvadsať rokov stáva najsevernejšou osmanskou pohraničnou pevnosťou
1663 – Pôvodná obec Šulekovo bola z dôvodu výstavby leopoldovskej pevnosti presunutá smerom na južnejšie na súčasné miesto
1663 – Pri dobytí Hlohovca Turkami bola vypálená aj evanjelická škola – gymnázium založené v 16. stor. Thurzovcami. Škola definitívne zanikla roku 1681.
1683 – Koniec tureckej okupácie
1709 – Hlohovské panstvo v rukách pánov z Mitrovíc
1720 – Panstvo Hlohovec kupuje Juraj Erdödy
1722 – Založenie pivovaru pod Sedliskami (ľud. Soroš)
1739 – Jedna z najväčších morových epidémií v Hlohovci, pripomienkou na toto tragické obdobie je morový stĺp na Námestí sv. Michala postavený roku 1740.
1776 – Zrušenie cintorína okolo kostola sv. Michala a kostola Všetkých svätých a založenie súčasného obecného cintorína pod hlohovskou kalváriou
1790 – 1800 – Zavŕšenie prestavby hradu na prepychový kaštieľ – rezidenciu kancelára Jozefa Erdödyho
1848 – Poprava slovenských martýrov V. Šuleka a K. Holubyho
1858 – V Hlohovci založená prvá verejná židovská škola
1872 – Hlohovec sídlom okresného úradu a súdu
1874 – Založenie hasičského zboru
1878 – Výstavba najstaršej meštianskej školy v Nitrianskej župe
1891 – Výstavba židovskej synagógy v Hlohovej ulici na mieste staršieho chrámu
1897 – 1898 – Výstavba železničnej trate Leopoldov – Nitra
1908 – Výstavba dieselovej elektrárne v ulici M.R. Štefánika
1909 – Stabilné elektrické osvetlenie v Hlohovci v plnej prevádzke
1912 – Založenie vozovej a nábytkovej továrne
1914 – Prvý let lietadlom z Hlohovca do Nitry
1933 – V Pribinovej ulici vysvätili novopostavený kostol evanjelickej cirkvi a.v.
1935 – V Šulkeove vysvätili nový rímskokatolícky kostol
1943 – do činnosti uviedli slovenskú alkaloickú továreň, predchodchu Slovakofarmy a dnešnej Zentivy.
1953 – Kedysi samostatná obec Sv. Peter pričlenená k Hlohovcu
1954 – Otvorenie novej pôrodnice v Pribinovej ulici.
1956 – V domácnostiach Hlohovca sa objavil prvý televízny prijímač
1960 – Zrušenie okresu Hlohovec
1965 – Uvedenie novopostavenej polikliniky do prevádzky
1980 – Obec Šulekovo sa stala miestnou časťou Hlohovca
1993 – Historické jadro Hlohovca vyhlásené za pamiatkovú zónu
1996 – Hlohovec opätovne okresným mestom